Karol Križanovič o úspechu v medzinárodnej súťaži Zlaté nožnice
V rámci 22. ročníka súťaže Zlaté nožnice sa mimoriadne darilo členovi Račianskeho vinohradníckeho spolku. Karol Križanovič mladší obsadil v konkurencii súťažiacich z celého Slovenska od Karpát po Tokaj, ale aj z Moravy, v zimnom reze viniča 2. priečku. Súperenie sa konalo v svätojurskej vinici, rezali sa korene odrody Veltlínske zelené s rokom výsadby 1987.
V štartovom poli medzi 50 profesionálmi a 13 juniormi z rôznych Stredných odborných škôl nechýbali okrem Križanoviča ani ďalší zástupcovia z Rače. Súťažiaci mali v časovom limite zrezať 25 ťažňov.
„Vlani som sa na súťaži zúčastnil po prvý raz a skončil som na siedmej priečke,“ povedal nám Karol. Motiváciou prihlásiť sa opäť do súboja o Zlaté nožnice bolo, že sa dohodli s ďalšími vinohradníkmi: „Treba vidieť a vyskúšať aj inú súťaž ako len u nás v Rači,“ objasnil. Podobne ako ďalší vinohradníci si pochvaľoval pekné, hoci chladné počasie.
„Rezali sme 40-ročný veltlín. Bol v dobrej kondícii, takže bolo veľa rezania. Každý z nás bol za tú polhodinku poriadne spotený,“ opísal podmienky.
Na rozdiel od súťaže v Rači sa tentoraz korene iba rezali, ale révy sa nevyťahovali. Odborná porota tak mohla komplexnejšie posúdiť rozhodovanie vinohradníka o ponechaní hlavného ťažňa či záložných čapíkov. „Mne to takto vyhovuje viac. Keď sa musia révy vyťahovať, ostáva na samotný rez menej času. Ak sa révy na koreni odrežú a ponechajú, môže komisia lepšie posúdiť, z čoho a z akého dreva sme pred rezom vyberali,“ upozornil Križanovič.
S nadsázkou prezradil, že spolu s kamarátom Michalom Kompauerom zvolili taktiku „“hneď zrána čaj s rumom“. Vážnejšie potom dodal, že po skrátení časového limitu bolo potrebné naozaj zabrať: „Hneď pri druhom kĺči som zlomil novú pílku a zvyšok úseku som musel zvládnuť s polovičnou!“
Šťastná trinástka
Na úspech je Karol patrične hrdý. Dokazuje, že v Rači sú stále pestovatelia, ktorí so cťou udržujú stáročnú tradíciu Račišdorfu.
„Pri odovzdávaní ocenenia na stupňoch mi rozhodca pošepkal, že som bol chlp od víťazstva,“ prezrádza ešte Karol, ktorého hneď ráno pred štartom potešila ešte jedna drobnosť: “Pridelili mi číslo13. Hneď som vedel, že to bude šťastný deň. Trinástku som nosil aj pri zápasoch v hokejbale a nešťastné číslo to vždy bolo len pre súpera. Mne naopak nosí šťastie.“
Sám vinohrad s veltlínom nemá: „V Rači mi jeden ponúkali do prenájmu, ale odmietol som. Veltlín rodí veľa dreva a pri rezaní a aj pri vyplievaní je s ním veľa roboty. Ale vínko je z neho výborné!“
Po úspechu v súťaži Zlaté nožnice ho teraz čaká práca vo vlastných či prenajatých viniciach. V nich sa ešte len chystá začať so zimným rezom: „Teraz ako sa už predlžujú dni a je dlhšie svetlo,chcem začať. Hneď roboty vybehnem každý deň a cez víkendy pôjdeme všetci. Lepšie sa mi strihá, keď sa ja venujem len rezu a ďalší potom za mnou vyťahuje révy,“ povedal nám ešte.
ja, foto BS Vinárske potreby, BAHCO, archív K. K.
